Idete v lete lúkou, cez cestu vám niečo odskočí do trávy a vy tomu automaticky poviete kobylka. Alebo sedíte večer na záhrade a z porastu sa ozve vytrvalé cvrkanie. Kobylka, alebo saranča? Väčšina ľudí tie dve mená bežne zamení - a pokojne povie kobylka tam, kde skákalo saranča. Za dve minúty ten rozdiel spoznáte na prvý pohľad.
Rozdiel medzi kobylkou a sarančou v jednej vete
Kobylku od saranče spoznáte hlavne podľa tykadiel. Kobylka (čeľaď Tettigoniidae, dlhorohé) ich má dlhé a nitkovité, často dlhšie ako celé telo; býva navyše všežravá až dravá a ozýva sa prevažne v noci. Saranča (čeľaď Acrididae, krátkorohé) má tykadlá krátke a hrubšie, spása rastliny, je aktívna cez deň a ako jediná z tých dvoch dokáže tvoriť kŕdle. Inak povedané: saranča vs. kobylka nie sú dve mená pre to isté zviera, ale dva rôzne taxóny.
Kobylka aj saranča sú rovnokrídlovce, ale patria do iného tábora
Kobylka a saranča majú spoločný jeden rad - rovnokrídlovce (Orthoptera). Tým sa však príbuznosť končí a začínajú sa rozdiely.
Kobylka patrí do čeľade Tettigoniidae (slovensky kobylkovité) a do podradu Ensifera, teda medzi dlhorohé; po anglicky sa jej hovorí katydid alebo bush-cricket. Saranča je podľa databázy BioLib samostatná skupina - čeľaď Acrididae (sarančovité), podrad Caelifera čiže krátkorohé; po anglicky (short-horned) grasshopper.
Rozdiel medzi podradmi nie je maličkosť. Ensifera znamená doslova nositeľ meča - podľa dlhého šabľovitého kladielka samíc. Caelifera odkazuje na dláto, teda na krátky, dlátovitý tvar kladielka. Už v samotnom názve skupiny je tak zakódovaný jeden z hlavných rozlišovacích znakov.
Pozor na pascu v preklade: „grasshopper“ nie je kobylka
Najčastejší zdroj zmätku nie je príroda, ale slovník. Anglické grasshopper znamená krátkorohé, teda saranča - nie kobylka. Kobylke zodpovedá anglické katydid alebo bush-cricket. Historicky sa pre kobylky používal aj zastaraný názov long-horned grasshopper, ten však dnes len prilieva olej do ohňa. Keď v cudzojazyčnom texte narazíte na grasshopper, neprekladajte ho ako kobylka - hovorí sa o saranči.
Ako spoznáte kobylku od saranče na prvý pohľad
Tri znaky vás dovedú k odpovedi takmer vždy: tykadlá, kladielko a celkový vzhľad. Zvyšok sú už len doplnky. Nasledujúca tabuľka zhrňuje kobylku vs. saranču v prehľade.
| Znak | Kobylka (Tettigoniidae) | Saranča (Acrididae) |
| Tykadlá | dlhé, nitkovité, často dlhšie ako telo | krátke a hrubšie, kratšie ako telo |
| Kladielko samice | dlhé, šabľovité, nápadne vyčnieva | krátke, dlátovité, skryté (má ho, len krátke) |
| Telo / veľkosť | štíhlejšie, podľa druhu 5 mm až 130 mm | robustnejšie, bežné druhy rádovo centimetre |
| Zvuk | trie krídlo o krídlo | trie zadné stehno o krídlo |
| Sluchový orgán | na predných holeniach | na boku 1. článku bruška |
| Potrava | mnoho druhov všežravých až dravých | bylinožravec |
| Aktivita | prevažne nočná | prevažne denná |
| Čeľaď / podrad | Tettigoniidae / Ensifera (dlhorohé) | Acrididae / Caelifera (krátkorohé) |
| Kŕdle (locust) | netvorí | niektoré druhy áno |
Najspoľahlivejší poľný znak je dĺžka tykadiel - dlhšie ako telo hovoria pre kobylku, výrazne kratšie pre saranču. Občas uvádzané počítanie článkov tykadiel berte len ako doplnok, nie ako hlavný argument. A pozor na formulácie: potravu aj denný režim popisujeme slovami „prevažne“ alebo „mnoho druhov“, pretože výnimky existujú.
Spievajú inak a v inom čase
Aj podľa uší sa tie dve zvieratá dajú rozlíšiť - len treba vedieť, čo počúvať.
Kobylka vydáva zvuk trením krídla o krídlo: na predných krídlach má pílku a plektrum a zvukotvorné orgány jej sedia na ich zadných rohoch. Spieva hlavne v noci a v neskorom lete. Saranča na to ide inak - trie zadné stehno o predné krídlo, rad drobných kolíkov na stehne o žilku na krídle, a ozýva sa skôr cez deň.
A čo cvrček? Ten sa pletie s kobylkou, nie so sarančou
Zaujímavý detail: cvrček (podrad Ensifera, čeľaď Gryllidae) tiež trie krídlo o krídlo a spieva za šera. Je preto príbuznejší kobylke než saranči. To vytrvalé cvrkanie, ktoré počujete podvečer, tak patrí skôr cvrčkovi alebo kobylke - saranča v tom čase už väčšinou mlčí.
Saranča spása rastliny, kobylka dokáže aj loviť
Tu sa laická predstava často míňa so skutočnosťou. Saranča je čistý bylinožravec - patrí dokonca k najstarším skupinám žuvacieho bylinožravého hmyzu a živí sa výhradne rastlinami.
Kobylky sú pestrejšie. Časť druhov sa živí listami, kvetmi, kôrou a semenami, ale mnoho druhov je všežravých až dravých - lovia iný hmyz, slimáky aj drobné stavovce, napríklad jašterice. Veľké kobylky navyše dokážu bolestivo kúsnuť. Neplatí však, že by boli dravé všetky; presnejšie je povedať, že dravosť či všežravosť je medzi kobylkami bežná, nie univerzálna.
Biblické kŕdle dokážu len saranče, nie kobylky
Slávne nálety, ktoré spásli celú úrodu, majú na svedomí výhradne saranče - a aj medzi nimi len časť druhov.
Funguje to cez fázový polymorfizmus. Niektoré druhy Acrididae žijú normálne v samotárskej (solitérnej) fáze, ale pri premnožení a stlačení v okrajových stanovištiach prejdu do fázy kŕdľovej (gregárnej). Pritom zmenia sfarbenie, tvar tela, fyziológiu aj správanie - a vzniknú známe sťahovavé kŕdle. Pojem „locust“ je len netaxonomická nálepka pre rojiace sa druhy sarančí, nie samostatný druh.
Klasickými príkladmi sú saranča sťahovavá (Locusta migratoria), ktorá má najširší areál zo všetkých sarančí - od Afriky cez väčšinu Eurázie až po Austráliu a Nový Zéland - a saranča púštna (Schistocerca gregaria), po anglicky desert locust, z afrických a ázijských stepí a púští. Historická perlička: púštna saranča doletela v roku 1869 až do Anglicka.
Dve veci si z toho odneste. Kobylky (Tettigoniidae) túto kŕdľovú fázu nemajú a kŕdle netvoria. A platí, že každá sťahovavá saranča je saranča, ale nie každá saranča sa rojí - veľa sarančí zostane celý život samotárskych.
A v teraristike? Kŕmi sa sarančami, kobylkami nie
Odtiaľto vedie mostík k praxi. V teraristike je klasickým živým krmivom práve saranča sťahovavá (Locusta migratoria) - objemný a skôr menej tučný feeder, ktorý prijme väčšina hmyzožravých plazov. Berte to ako všeobecný fakt o hobby, nie ako ponuku obchodu.
Kto nechce riešiť chov živého hmyzu, siahne po bezúdržbovom variante. Praktickou náhradou sú konzervované saranče a cvrčky, prípadne sušené krmivo pre plazy s dlhšou trvanlivosťou - sušený múčny červ, priadostroj morušový a hotové mixy.
Či už kŕmite živým, alebo konzervovaným hmyzom, jeho výživová hodnota stojí a padá s tým, ako je sám nakŕmený. Preto sa vyplatí krmivo pre kŕmny hmyz (gutloading) a rozumná hydratácia; feeder je potom dobré poprašovať vápnikom a vitamínom D3 - siahne po prípravkoch z kategórie vápnik a D3 pre plazy. A drobnosť, ktorá ušetrí nervy: misky a kŕmidlá so zahnutým okrajom bránia kŕmnej koristi utiecť z terária.
Jedna vec na záver tejto časti: pravé kobylky (Tettigoniidae) sa ako krmivo nepoužívajú. Mnohé sú dravé alebo všežravé a v ponuke kŕmneho hmyzu ich nehľadajte. V tomto článku slúžia len ako entomologické porovnanie.
Zhrnutie: kobylka a saranča v kocke
Kobylka a saranča spolu zdieľajú rad rovnokrídlovcov, ale rozdiely sú jasné:
- Tykadlá: kobylka dlhé, často dlhšie ako telo; saranča krátke a hrubšie.
- Kladielko: kobylka dlhé, šabľovité, nápadné; saranča krátke a skryté (ale má ho).
- Zvuk: kobylka trie krídlo o krídlo a spieva hlavne v noci; saranča trie stehno o krídlo a ozýva sa cez deň.
- Potrava: saranča bylinožravec; mnoho kobyliek všežravých až dravých.
- Kŕdle: tvoria len niektoré druhy sarančí, kobylky nikdy.
Ak kŕmite plaza, nie je od veci vedieť, čo vlastne držíte v ruke - a čo dávate do terária. Kde pokračovať: nadväzuje napríklad náš text o chove vtáčkarov pre začiatočníkov, kde sa kŕmna korisť rieši podobne prakticky.
