Rastlinná potrava pre agamy, leguány, korytnačky a ďalšie druhy

Pre bylinožravce a druhy, u ktorých rastlinná zložka potravy tvorí významnú časť, je dôležitý správny výber „zeleného“ jedálnička. Musíme si uvedomiť, ako možno rastlinnú potravu rozdeliť a aký podiel jednotlivých zložiek je pre naše zviera optimálny. Zďaleka totiž neplatí, že rastlinná potrava je tvorená iba ovocím a zeleninou, práve naopak.

Rastlinná potrava sa skladá z bylinnej zložky (listy a kvety rastlín), zeleniny a ovocia. Optimálny pomer je u každého druhu trochu odlišný, ale ak by sme to zovšeobecnili, mohol by pomer vyzerať nasledovne:

Bylinná zložka obsahujúca aj vňate a listy zeleniny a ovocia 75 %
Zeleninové plody 15 - 20 %
Ovocné plody 5 - 10 %

Správnym pomerom týchto zložiek a, samozrejme, tiež celkovým pomerom živočíšnej a rastlinnej potravy zvyšujeme kondíciu zvierat, predchádzame rôznym ochoreniam a predlžujeme tak dĺžku ich života.

Nižšie sú vypísané niektoré druhy rastlinnej potravy a rozdelené do jednotlivých zložiek. Navyše sú roztriedené podľa vhodnosti na kŕmenie. Vhodné druhy môžeme ponúkať v podstate denne. Vzhľadom na ich množstvo nie je problém vytvoriť naozaj pestrý jedálniček, ktorý občas obohatíme o druhy brané ako doplnkové.

DÔLEŽITÉ: Vždy je potrebné si uvedomiť, či nie je rastlina hnojená alebo striekaná proti škodcom! U novo zakúpených rastlín je vhodné počkať aspoň 3 týždne, než začneme podávať. Rezané kvety nedávame.

Obsahové látky

Triesloviny - majú antibakteriálny účinok a schopnosť zrážať bielkoviny.
Horčiny - zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie vďaka pôsobeniu na sekréciu tráviacich štiav.
Goitrogény - zlúčeniny potláčajúce funkciu štítnej žľazy. Znemožňujú zachytávanie a prevod jódu na aktívnu látku v štítnej žľaze. Dôsledkom je negatívny dopad na udržiavanie hladiny vápnika a fosforu v organizme - vplyv na pečeň a obličky. Dajte pozor, aby ste nedávali viac druhov rastlín s goitrogénmi naraz, ich množstvo sa tým zvyšuje.
Kyselina šťaveľová - viaže sa s vápnikom, čím vytvára oxaláty, ktoré prispievajú k tvorbe obličkových kameňov.

Skratky: Ca (vápnik), P (fosfor), vit. (vitamín), kys. (kyselina), spp. (rôzne druhy)

Bylinná zložka

Vhodné na časté skrmovanie

hluchavka biela (Lamium album), hluchavka purpurová (Lamium purpureum)
Obsahuje triesloviny, antioxidanty, organické kyseliny. Nezamieňajte s hluchavkou objímavou (Lamium amplexicaule), ktorá nie je vhodná na skrmovanie.
ibištek (Hibiscus spp.)
Rôzne druhy ibišteka - vonkajšie aj izbové. Obsahujú antioxidanty a vit. C. Iba v prípade ibišteka trojdielneho (Hibiscus trionum) sa neodporúča skrmovanie z dôvodu podozrenia na toxicitu.
skorocel (Plantago spp.)
Zejména skorocel kopijovitý (P. lanceolata) má vysoký obsah Ca v pomere k P 20:1. Ďalej obsahuje antioxidanty, horčiny, triesloviny, minerálne látky a vit. C. Skrmovať môžeme aj ďalšie druhy, napr. skorocel väčší (P. major), skorocel prostredný (P. media) - obsah prospešných látok je o niečo nižší.
kalísia plazivá (Callisia repens, v obchodoch niekedy ako C. turtle, C. himalaya, Golliwoog)
Má vysoký obsah Ca, podporuje imunitu, obsahuje antioxidanty, vit. B, C.
kapustička obyčajná (Lapsana communis)
púpavec (Leontodon spp.)
mlieč zelinný (Sonchus oleraceus), mlieč roľný (Sonchus arvensis)
Má vysoký obsah Ca. Je vhodné, ak rastie na chudobnejšej pôde, nie bohatej na dusičnany (hnojená pôda, kupované substráty, kompost), pretože má schopnosť ich dobre absorbovať.
púpava (Taraxacum spp.)
Ideálny pomer Ca:P 2:1, obsahuje horčiny, triesloviny, vit. C. Ideálne sa vyhneme značne prerasteným, prestarnutým listom, ktoré obsahujú viac oxalátov.
pichliač roľný, močiarny, obyčajný (Cirsium spp.)
Pichliač spolu s bodliakmi je vhodný na skrmovanie. Tŕňov na listoch sa nemusíme báť. Je však vhodné dávať menším druhom mladé listy, staršie listy zvládajú predovšetkým dospelé jedince väčších druhov jašterov a korytnačiek.
prasatník koreňatý (Hypochaeris radicata)
slez (Malva spp.)
škarda (Crepis spp.)
štetka lesná (Dipsacus fullonum)
Skrmujeme predovšetkým mladé listy.

Vhodné doplnkovo pre spestrenie

africká fialka (Saintpaulia)
aloe (Aloe spp.)
Bežne dostupný sukulent.
bazalka pravá (Ocimum basilicum)
bromélie (Bromeliodeae spp.)
Rôzne druhy bromélií sú spestrením pre druhy z tropických oblastí.
astilba (Astilbe spp.)
čakanka obyčajná (Cichorium intybus)
Má vhodný pomer Ca:P (2:1), obsahuje triesloviny, vit. B, C, P, K.
domáce šťastie (Soleirolia soleirolii)
echevéria (Echeveria spp.)
Bežne dostupný sukulent.
gastéria (Gasteria spp.)
Bežne dostupný sukulent.
gloxínia (Sinningia speciosa)
havortia (Haworthia spp.)
Bežne dostupný sukulent.
harmanček pravý (Matricaria recutita), harmanček terčovitý (Matricaria discoidea)
Liečivá rastlina s obsahom antioxidantov, pôsobí protizápalovo. Obsahuje aromatické silice ako ochranu pred bylinkožravcami, predovšetkým v kvetoch.
huľavník lekársky (Sisymbrium officinale)
Obsahuje triesloviny a vit. C. Na druhú stranu obsahuje aj goitrogény.
chrastavec roľný (Knautia arvensis)
Obsahuje triesloviny a silice, podporuje látkovú výmenu. Mierne zvyšuje hladinu cukru v krvi.
jahoda obyčajná (Fragaria vesca), jahoda trávnicová (Fragaria viridis)
Obsahuje triesloviny, antioxidanty, pektidy, vit. A, B, C. Prospešnejšie sú divo rastúce. Skrmujte mladé listy, staré listy sú menej vhodné.
ďatelina (Trifolium spp.)
Obsahuje veľké množstvo bielkovín a vápnika (v pomere k fosforu Ca:P 7,8:1), ďalej antioxidanty a triesloviny. Na druhú stranu podľa niektorých zdrojov nie je vhodná vo veľkom množstve, pretože môže obsahovať fotoaktívne zlúčeniny, ktoré spôsobujú fotosenzitívne reakcie.
pakost (Geranium spp.)
kalatea (Calathea spp.)
mačacia tráva
Tu je potrebné si uvedomiť, že nejde vyložene o názov jednej rastliny. Ide o mix rôznych semien najčastejšie obilnín (jačmeň, ovos, pšenica) a travín. „Tráva“ z obilnín je neškodná a môže sa skrmovať, kým je mladá. Väčšie rastliny so semenami vhodné nie sú, pretože semená obsahujú veľa bielkovín, lepku a fosforu, naopak majú minimum vápnika. Obilniny sú vhodné, ak sú vypestované v bežnej zemine, nevyživované a nehnojené, pretože majú schopnosť absorbovať dusík. V prípade travín potom záleží, o aké ide druhy. V poriadku je napríklad mätonoh trváci (Lolium perenne), naopak nevhodný je šachor striedavolistý (Cyperus alternifolius „Zumula“). Radšej sa teda vyhnite mačacej tráve bez uvedeného zloženia. Vhodnejšie je si vysadiť niektorú z obilnín svojpomocne.
kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris)
alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris)
pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Skrmujeme len mladé listy - obsahujú veľa minerálnych látok, antioxidanty, vit. B2 a C.
koriander siaty (Coriandrum sativum)
Obsahuje kys. šťaveľovú.
valeriánka zúbkatá pravá (Valerianella dentata), valeriánka poľná (Valerianella locusta)
krásnoočko (Coreopsis spp.)
krosandra (Crossandria spp.)
kapucínka väčšia (Tropaeolum majus)
Obsahuje kys. šťaveľovú.
malina (Rubus idaeus)
Obsahuje triesloviny, antioxidanty, vit. C.
nechtík lekársky (Calendula spp.)
Nepliesť s aksamietnicou (afrikánom), ktorá nie je vhodná na skrmovanie.
šalátovka múrová (Mycelis muralis)
nátržník husí (Potentilla anserina)
Obsahuje veľké množstvo trieslovín, ďalej tiež horčiny a vit. C.
skalnica (Sempervivum spp.) – Bežne dostupný sukulent.
obilniny (jačmeň, pšenica, ovos, proso)
„Tráva“ z obilnín je neškodná a môže sa skrmovať, kým je mladá. Väčšie rastliny so semenami vhodné nie sú, pretože semená obsahujú veľa bielkovín, lepku a fosforu, naopak majú minimum vápnika. Obilniny sú vhodné, ak sú vypestované v bežnej zemine, nevyživované a nehnojené, pretože majú schopnosť absorbovať dusík.
opuncia (Opuntia spp.)
diastie (Diascia spp.)
ostružina (Rubus fruticosus)
Obsahuje triesloviny, antioxidanty, vit. C.
pieprovec (Peperomia spp.)
pilea (Pilea mollis, P. involucrata, P. crassifolia)
pitaya (Hylocereus spp.)
hypoestes (Hypoestes phyllostachya)
hviezdica prostredná (Stellaria media)
Obsahuje triesloviny, vit. C a E. Na druhú stranu obsahuje aj saponíny, ktoré môžu znižovať absorpciu živín.
rozchodník (Sedum spp.)
Rozchodníkov je nepreberné množstvo a všetky možno skrmovať až na jedinú výnimku - rozchodník prudký (Sedum acre), ktorý je toxický.
ruža (Rosa spp.)
žerucha siata (Lepidum sativum)
Má vhodný pomer Ca:P 2:1, obsahuje vit. C.
sedmokráska obyčajná (Bellis perennis)
Obsahuje pomerne dosť saponínov a trieslovín, a to najmä v kvetoch, nemalo by sa to s ňou preháňať.
slnečnica ročná (Helianthus annuus)
Skrmujeme mladé rastlinky vypestované zo semien. Obsahujú bielkoviny a vit. E, ktorý podporuje chuť k páreniu.
orgován obyčajný (Syringa vulgaris)
ruža šípová (Rosa canina)
Skrmovať sa môžu aj šípky (plody).
tavoľník (Spiraea spp.)
tilandsia (Tillandsia spp.)
tučnolist (Crassula spp.)
Bežne dostupný sukulent.
lucerna siata, lucerna ďatelinová, lucerna arabská (Medicago spp.)
ibiš ružový (Alcea rosea)
Všeobecne obsahuje vysoký podiel bielkovín.
tromín prerastený (Smyrnium perfoliatum)
vianočný kaktus (Schlumbergera truncata)
vika siata, plotná, vtáčia (Vicia spp.)
Má vysoký obsah bielkovín. Skrmujú sa listy aj kvety, iba semená nie sú vhodné.
fialka voňavá (Viola odorata)
fialka (Viola x Wittrockiana)
zelenec (Chlorophytum comosum)
zvonček (Campanula spp.)
cisus (Cissus spp.)

Nevhodné na skrmovanie

Nevhodných a často aj nebezpečných rastlín je celý rad, preto skôr odporúčam držať sa tých vhodných a zbytočne neexperimentovať. Tu nájdete niektoré vybrané námatkovo, ktoré mávame bežne doma alebo sa s nimi stretávame na záhrade a v prírode.

azalka (Azalea spp.)
Rovnako ako rododendron patrí medzi azalkovité a obsahuje grayanotoxín, ktorý má vplyv na svaly a nervovú sústavu.
brečtan (Hedera spp.)
Najmä brečtan popínavý (Hedera helix) obsahuje značné množstvo steroidných glykozidov a tiež falkarinol.
krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)
Je toxický, čo môže mať za následok vracanie, hnačku, kŕče.
citrusovité dreviny (Citrus spp.)
Rovnako ako nie sú vhodné plody, tak ani samotné listy citrusovníkov nie sú vhodné. Toxíny v nich obsiahnuté môžu spôsobovať hnačky a vracanie.
deväťsil lekársky (Petasites hybridus)
Obsahuje pyrolizidínové alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie pečene.
kalanchoa (Kalanchoe spp.)
Obsahuje srdcové glykozidy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na srdcovú činnosť.
plamienok (Clematis)
Obsahuje škodlivý toxín protoanemonín spôsobujúci kŕče.
kostihoj lekársky (Symphytum officinale)
Obsahuje pyrolizidínové alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie pečene.
mak vlčí (Papaver rhoeas)
Obsahuje alkaloidy, saponíny a salicyláty.
mäta pieporná (Mentha piperita), mäta sivá (Pulegium vulgare)
Obsahujú prírodnú organickú zlúčeninu zvanú gáfor, ktorá má negatívny vplyv na pečeň. Mäta má viac druhov a množstvo, ktoré môžu obsahovať, nie je dostatočne zmapované, takže je istejšie sa jej vyhnúť.
oleander obyčajný (Nerium oleander)
Obzvlášť toxická rastlina obsahujúca srdcové glykozidy.
podbeľ liečivý (Tussilago farfara)
Obsahuje pyrolizidínové alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie pečene.
iskerník plazivý (Ranunculus repens)
Iskerník je mierne jedovatý vďaka toxínu furfural.
pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata)
Obsahuje vysoké množstvo oxalátov.
rododendron (Rhododendron spp.)
Rovnako ako azalky obsahuje grayanotoxín, ktorý má vplyv na svaly a nervovú sústavu.
rozchodník prudký (Sedum acre)
Jediný rozchodník, ktorý je toxický.
rebríček obyčajný (Achillea millefolium)
Hoci je často zahrnovaný do bežnej potravy, je potrebné spomenúť obsah toxínov furokumarínov, ktoré sú fotoaktívne. To znamená, že ich toxický účinok je zosilnený pôsobením UVB žiarenia. Na druhú stranu je dokázané, že v malom množstve nie je nebezpečný.
starček obyčajný (Senecio vulgaris)
Obsahuje pyrolizidínové alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie pečene.
štiav lúčny (Rumex acetosa)
Vysoký obsah kys. šťaveľovej.
slivka trnková (Prunus spinosa)
Obsahuje látky, z ktorých sa pri rozklade vo vode vytvára kyanid.
lastovičník väčší (Chelidonium majus)
Je jedovatý vplyvom alkaloidu chelidonín.

Zelenina

Nie sú tu spomenuté zďaleka všetky druhy, ale domnievam sa, že zoznam je natoľko obsiahly, že nie je nutné experimentovať s ničím ďalším. Nezabúdajme, že zelenina slúži iba ako doplnok bylinnej zložky.

Výhodou zeleniny je vysoký obsah vody a, samozrejme, aj obsah vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Na druhú stranu nedostatkom je vo väčšine prípadov malé množstvo živín a nevhodný pomer vápnika a fosforu. V neposlednom rade musím uviesť obsah nevhodných látok (fytáty, oxaláty, goitrogény).

Fytáty - zle rozpustné soli vznikajúce spojením kyseliny fytovej s vápnikom, čím bránia jeho správnemu vstrebávaniu.
Oxaláty - zle rozpustné soli vznikajúce spojením kyseliny šťaveľovej s vápnikom, čím bránia jeho správnemu vstrebávaniu.
Goitrogény - zlúčeniny potláčajúce funkciu štítnej žľazy (podrobnejší popis viď vyššie).
Kyselina šťaveľová - viaže sa s vápnikom, čím vytvára oxaláty.
Alkaloidy - ide o zásadité zlúčeniny, ktoré majú fyziologické účinky. Zjednodušene povedané, ide o rastlinné jedy plniace obrannú funkciu.

Vhodné občasne ako doplnok

cuketa - Má nevhodný pomer Ca:P. V šupe vyšší obsah vit. A, E, B. Skrmovať môžeme plod aj kvety, naopak listy vhodné nie sú.
čakanka - Má správny pomer Ca:P a obsahuje vlákninu. Na druhú stranu obsahuje aj goitrogény.
čínska kapusta - Má vyšší obsah Ca. Na druhú stranu obsahuje aj goitrogény.
Pak choi - Obsahuje goitrogény.
pekingská kapusta - Má vyšší obsah Ca. Na druhú stranu obsahuje aj goitrogény.
valeriánka - Valeriánka poľná známa pre svoje pestovanie ako šalátik.
rukola - Obsahuje goitrogény.
rímsky šalát - Šaláty všeobecne nemajú príliš vysoké výživové hodnoty, napriek tomu tento šalát má o niečo vyšší obsah vit. A, C, E a vlákniny.
čakanka štrbáková/endívia - Má správny pomer Ca:P a obsahuje vlákninu. Na druhú stranu obsahuje aj goitrogény.

Podávané výnimočne

cuketa - Má nevhodný pomer Ca:P. V šupe vyšší obsah vit. A, E, B.
tekvica - Má vyšší obsah fosforu a navyše v nevhodnom pomere k vápniku.
ľadový šalát - Má nízke výživové hodnoty, tvorený prevažne vodou, takže je vhodný v letnom období za účelom hydratácie.
listový šalát Lollo Rosso, dubový šalát - Má nízke výživové hodnoty, tvorený prevažne vodou, takže je vhodný v letnom období za účelom hydratácie.
melón (rôzne druhy) - Veľké množstvo vody a cukru.
mrkva - Má vyšší obsah kys. šťaveľovej, ktorá sa viaže s vápnikom, čím vytvára oxaláty, ktoré prispievajú k tvorbe obličkových kameňov. Tiež obsahuje viac draslíka a bielkovín. Niektoré zdroje uvádzajú, že mrkvová vňať obsahuje furanokumaríny (rovnako ako petržlenová vňať).
uhorka - Z 96 % ju tvorí voda, takže má nízke výživové hodnoty. Vhodná v letnom období za účelom hydratácie.
paprika - Obsahuje vyššie množstvo vit. C. Má nevhodný pomer Ca:P 1:2,1.

Nevhodné na skrmovanie

Pre zaujímavosť je tu aj kategória nevhodných druhov zeleniny. Samozrejme pri požití sa nič nestane, nejde o jed, ale dlhodobé podávanie by mohlo viesť k zdravotným problémom. Nájdete tu predovšetkým zástupcov kapustovitej zeleniny z dôvodu vysokého obsahu goitrogénov a tiež ľuľkovité obsahujúce alkaloidy.

zemiaky (plody aj rastlina) - vysoký obsah alkaloidov
brokolica - vysoký obsah goitrogénov
zeler - oxaláty, uhľohydráty
cibuľa - do určitej miery toxické; rovnako tak cesnak, pažítka, jarná cibuľka a pod.
fazuľa (plody aj struky) - toxické zlúčeniny lektínu fytohemaglutanínu
hrášok (plody aj struky) - vysoký obsah kys. fytovej
chilli papričky (plody aj rastlina) - vysoký obsah alkaloidov, konkrétne kapsaicín
kel - vysoký obsah goitrogénov
kaleráb - vysoký obsah goitrogénov
kukurica (plod) - vysoký obsah fosforu a cukrov
karfiol - vysoký obsah goitrogénov, fosforu
baklažán (plod aj rastlina) - vysoký obsah alkaloidov, goitrogény
paprika (rastlina) - vysoký obsah alkaloidov
petržlen (plod/koreň aj vňať) - obsahuje furanokumarín
paradajka (plody aj rastlina) - rastlina a nezrelé plody majú vysoký obsah alkaloidov, zrelé plody sú potom bohaté na fosfor
reďkovky (plod/koreň aj rastlina) - vysoký obsah goitrogénnych glykozidov
špenát - vysoký obsah kys. šťaveľovej – viaže sa s vápnikom, čím vytvára oxaláty, ktoré prispievajú k tvorbe obličkových kameňov
kapusta - vysoký obsah goitrogénov

Ovocie

Ako som už spomenul na začiatku tohto článku, ovocné plody tvoria len zlomok rastlinnej potravy. Ideálne by som ho označil za sezónne spestrenie. Sezónne preto, že je prirodzené ho ponúkať najmä počas letného obdobia, nie celoročne. Dočasnosť ponúkania ovocných plodov súvisí s vysokým obsahom sacharidov = cukrov. Príjem cukrov by mal zodpovedať aktivite a metabolickému režimu zvieraťa. Až na výnimky platí, že má ovocie nevhodný pomer vápnika a fosforu.

Podávané výnimočne

Väčšina bežných druhov ovocia, ako napríklad banán, čučoriedky, broskyňa, hrozno, hruška, jablko, jahody, maliny, mango, marhule, nektárinky, ostružiny, papája, slivky, čerešne a višne.

Nevhodné na skrmovanie

avokádo (plod aj rastlina) - obsahuje fungicídny toxín persín, pri ktorom je dokázaný negatívny vplyv na mnohé zvieracie druhy - žalúdočné nevoľnosti, hnačky, vracanie.
citrusové plody (najmä citrón, ale aj mandarínka, grep, pomaranč) - citrusy všeobecne odvápňujú organizmus a navyše vplyvom značného množstva cukrov a kyselín narúšajú prirodzenú črevnú mikroflóru.

Autor: David Mužíček

Predchádzajúci článok Ďalší článok